Index

Proverbs : vato

Proverb 1Afa-draorao, toy ny tany dilatra afa-bato. [2.415 #1602, 2.653 #20]
Afa-draorao toy ny tany dilatra nahafaham-bato. [2.558]
French translationL' homme délivré de tout embarras et de toute difficulté est semblable au limon sans pierres ni aspérités. [2.415 #1602]
French interpretationExpression employée quand on est débarrassé de tout obstacle. [2.415 #1602]

Proverb 2Aingaingain-kazera, ohatra ny famono vato. [2.653]
Aingaingain-kazera sahala amin' ny famono vato. [2.558]

Proverb 3Ampiantany ny ditra ary sotro vato ny nenina. [2.415 #6411]
French translationL' obstination est un mur et le remords une cuiller à mortier. [2.415 #6411]

Proverb 4Andriamatoa erý am-pasam-bato, Andriamatoa Andriamahandrimanana: aza misorona olona adala, na manarana olom-bodo. [2.653 #209, 2.415]
French translationAndriamatoa qui reposez dans votre tombeau de pierre, Andriamatoa surnommé le noble qui garde bien ce qu' il possède, écoutez : il ne faut pas avoir trop de condescendance pour les sots, ni satisfaire les caprices d' une personne sans expérience. [2.415 #6494]
French interpretationCe proverbe faisait allusion à une légende. [2.415 #6494]

Proverb 5Ataonao ho kibobo tsy enina akotry va aho, no hitsindroka vato kely ? [2.653]

Proverb 6Ataovy am-bato tsy hahavery: katsaho ka tadiavo. [2.165 #773]
Ataovy am-bato tsy very : katsaho ka tadiavo. [2.415 #3237, 2.653 #303]
French translation(Pour obtenir ce que vous désirez) faites comme pour une chose cachée auprès d' un rocher et qui n' est pas perdue: cherchez. [2.165]
Traitez cette affaire comme le caillou consacré, donné après l' exorcisme pour préserver contre le mauvais destin : s' il s' égare, il faut le chercher et fouiller partout. [2.415 #3237]
French interpretationTraitez cette affaire avec soin. [2.415 #3237]

Proverb 7Ataovy tsy very ny soa, fa ny vato aza raha nanambina nohosora-menaka. [2.558 #342]

Proverb 8Atodin’ akoho tsy miady amim-bato. [1.147 #A111]
Atody tsy miady amam-bato. [2.653 #319, 2.974 #254]
Atody tsy miady amim-bato. [2.165 #340]
Izy no tia loza, atody ka miady amim-bato. [2.558 #1533]
French translationUn œuf ne se bat pas contre une pierre. [2.165]
Un œuf ne se mesure pas avec une pierre. [2.974 #254]
French interpretationSi disait de l' impuissance des Malgaches à se battre ou soutenir une querelle contre les Européens. [2.165]

Proverb 9Aza atao fihavanam-bato : raha tapaka, tsy azo atohy; fa ataovy fihavanan-dandy: raha madilana aza, tohizana. [2.653 #342]
Aza atao fihavanam-bato, ka raha tapaka tsy azo atohy, fa ataovy fihavanan-dandy, ka ny maito azo tohizana, ny mandilana, arahim-panondro. [2.558 #382]
Aza atao fihavanam-bato, ka raha tapaka, tsy azo atohy; fa ataovy fihavanan-dandy, ka raha madilana, azo tohizana. [2.165 #213]
Aza atao fihavanam-bato : raha tapaka tsy azo atohy ; fa ataovy fihavanan-dandy : raha madilana, azo tohizana. [2.415 #5068, 2.974]
Manao fihavanam-bato ka tapaka tsy azo atohy. [2.558 #1989]
Manao fihavanam-bato: tapaka tsy azo atohy. [2.653 #1532]
French translationQue votre amitié ne ressemble pas aux pierres brisées dont les fragments ne peuvent plus être réunis, mais aux fils de soie qu' il est facile de renforcer lorsqu' ils menacent de se rompre. [2.415 #5068]
Que votre amitié ne soit pas comme une pierre, car, si elle se brise, on ne peut plus rejoindre les morceaux; mais qu' elle soit comme un fil de soie, car, s' il est trop tenu, on peut toujours y ajouter pour le renforcer. [2.165]
Que votre union ne ressemble pas à celle de la pierre : une fois brisée, elle ne se raccommode pas ; qu’elle ressemble plutôt à celle des fils de soie : s’il en est de plus ténus, on les double. [2.974 #402]
French interpretationEncouragement à bien s' aimer. [2.415 #5068]

Proverb 10Aza atao manara-bato aman-kazo. [2.558 #408]
Aza atao manara-bato aman-kazo, fa mba ataovy manaraka olombelona. [2.415 #77]
French translationQu' elle ne suive pas de la pierre et du bois, mais un homme. [2.415 #77]
French interpretationParoles dites au gendre par les parents de la femme pour que son mari la traite bien. [2.415 #77]

Proverb 11Aza atao toy ny vato ny havana, ka ny kely atsipitsipy, fa ny lehibe tsy hetsehina. [2.558 #420]

Proverb 12Aza atao toy ny vato tsindry ahazana, ka raha maloka ny andro atsipiny. [2.165 #589]
Aza atao toy ny vato tsindry hahazana : raha maloka ny andro, atsipiny. [2.415 #1360, 2.974 #305]
Aza atao vato tsindry hahazana. [1.1]
Aza atao vato tsindry hahazana, ka raha maloka ny andro atsipy. [1.1]
Aza atao vato tsindry hahazana, ka raha maloka ny andro, natsipy. [2.558 #424]
Malagasy interpretationEnti-mananatra tsy hanao tsinontsinona ireo nahitana soa rehefa tsy misy ilana azy intsony. [1.1]
Enti-milaza fa izay nahavita soa ny tena dia tsy tokony hatao tsinontsinona na dia tsy misy hilana azy intsony aza. [1.1]
French translationNe faites pas comme la ménagère : les pierres qu' elle a placées sur les nattes étendues au soleil, le soir arrivé, elle les jette. [2.415 #1360]
Ne pas en user comme des pierres posées sur les quatre coins de la natte au séchoir : dès le soir, on les jette. [2.974 #305]
Ne traitez pas quelqu' un comme vous le faites des pierres servant à caler la natte où sèche le riz, quand il n' y a plus de soleil vous les jetez. [2.165]
French interpretationCe proverbe se disait de la facilité avec laquelle les époux divorçaient ; il se disait aussi en général de ceux qui montraient de l' ingratitude. [2.415 #1360]

Proverb 13Aza manao fisoro-baton' ilay jamba : voa vao mihilana. [2.415 #6213]
Aza manao fisoro-baton' ilay jamba : voa vao taitra. [2.415 #6213]
Manao fisoro-baton' ilay jamba : voa vao mihilana. [2.558 #1993]
French translationNe faites pas comme l' aveugle qui veut esquiver une pierre : il est atteint avant de se baisser. [2.415 #6213]
French interpretationSe disait du manque de prévoyance. [2.415 #6214]

Proverb 14Aza mandrefy hazo mitsangana. [2.165 #1682, 2.558 #672]
Mandrefy hazo mitsangana. [2.415 #3267]
Mandrefy hazo mitsangana; manjehy vato an-tany. [1.147 #M49]
Tsy mety raha mandrefy hazo mitsangana. [2.558 #4633, 2.653 #3453]
French translationNe mesurez pas un arbre alors qu' il est encore debout. [2.165]
Vouloir mesurer avec les bras un arbre qui est debout, c' est vouloir l' impossible. [2.415 #3267]
French interpretationIl faut l' abattre d' abord. Il ne faut pas vendre la peau de l'ours avant de l'avoir mis par terre. [2.165]

Proverb 15Aza manome vato hatoraka ny tena. [2.653 #585, 2.974 #256]
French translationNe pas offrir une pierre qui peut vous être jetée. [2.974 #256]

Proverb 16Aza mitaitay ho tola, fa vato no lolohavina. [2.165 #1936]
French translationNe soyez pas trop pressé de devenir chauve, car alors vous aurez de grandes responsabilités (litt. vous aurez des pierres à porter sur la tête). [2.165]
French interpretationLes chauves (de vieillesse) étaient considérés comme ayant beaucoup d'expérience, et ils avaient les responsabilités de chefs de famille. [2.165]

Proverb 17Aza mitaitay ny ho sola, fa vato no hololohavina. [2.558 #791, 2.653 #653, 1.1]
Malagasy interpretationAza dodona ny ho lehibe, fa adidy mavesatra no miandry anao rahatrizay. [1.1]

Proverb 18Aza mitoe-poana ohatra ny vato: ny lehibe tsy miteny, ny kely tsy misy mpananatra. [2.165]
Aza mitoe-poana, toy ny vato: ny lehibe tsy miteny, ny kely tsy misy mpananatra. [2.653 #663]
Mitoe-poana toy ny vato : ny lehibe tsy miteny, ny kely tsy misy mpananatra. [2.415 #650]
French translationC' est comme la pierre qui reste immobile : les chefs ne reprennent pas leurs inférieurs, les subordonnés n' ont personne pour les réprimander. [2.415 #650]
Ne soyez pas oisifs comme les pierres, les grands ne disant mot, les petits ne sachant que faire (litt. n' ayant pas de conseillers). [2.165 #686]

Proverb 19Aza ny vato handratra ny loha ihany no sainina, fa mba hevero koa ny fasika handitsika ny maso. [2.974 #217, 2.653]
French translationN’appréhendez pas seulement la pierre qui peut vous blesser à la tête ; prévoyez aussi le sable qui peut vous aveugler. [2.974 #217]

Proverb 20Aza tondroin-dia maty, fa tsy toro vato nandiavana, ary tsy fola-kazo niankinana. [2.653 #717, 2.974 #30]
French translationNe vous évanouissez pas devant un geste, car la pierre que vous foulez n’est pas encore brisée, et l’arbre qui vous soutient n’est pas encore renversé. [2.974 #30]

Proverb 21Bala nahavoa vato ka teo ihany fa nievotra. [2.558 #843]
Bala nahavoa vato : teo ihany fa nievotra. [2.415 #3561, 2.653, 2.165]
French translationBalle qui a frappé une pierre : elle était bien là mais elle a rebondi. [2.415 #3561]
Une balle qui a frappé une pierre: elle a touché, mais elle a rebondi. [2.165]
French interpretationSe disait des paroles qui frappent celui-là même qui les a proférées. [2.415 #3561]

Proverb 22Borona maniry ambony vato ka rehefa tsy maty dia zara. [2.558 #959]

Proverb 23Folaka andry niankinana, toro vato nandiavana. [2.415 #809]
French translationPerdre un protecteur, c' est voir se briser la colonne sur laquelle on s' appuyait, la pierre qu' on foulait aux pieds. [2.415 #809]

Proverb 24Harahara an-tsefa-bato : ongotana, mafy, kapaina tsy azo; aoka fa kibaiko mipetraka. [2.558 #1275]
Harahara an-tsefa-bato: ongotana, mafy ; kapaina, tsy azo ; aoka fa kobaiko no mitoetra. [2.653 #1033]

Proverb 25Harem-bery foana toy ny menaka ahoso-bato. [2.558 #1277]
Harem-bery foana, toy ny menaka ahoso-Bazimba. [2.165 #62, 2.415]
French translationChose dépensée en pure perte, comme la graisse dont on enduit les Vazimba. [2.165]
Dépense faite en vain comme la graisse dont on oint les pierres sacrées des Vazimba. [2.415]
French interpretationC. à. d. leurs pierres sacrées. [2.165]

Proverb 26Hazo maniry ambony vatobe aho, ka raha tsy ny vato no miongana tsy miseho faka. [2.558 #1298]
Hazo maniry ambony vato lehibe aho : raha tsy ny vato no miongana tsy miseho ny fakany. [2.415 #200, 2.653 #1042]
French translationJe suis un arbre qui pousse sur de grands rochers : on n' en voit pas les racines à moins que les rochers ne s' écroulent. [2.415 #200]
French interpretationParoles royales disant force et puissance. [2.415 #200]

Proverb 27Hianareo no natao ala hikirizana sy vato hifaharana. [2.558 #1335]
Hianareo no natao ala hikirizana, vato hifaharana. [2.165 #98, 2.415 #814]
Natao ala ikirizana sy vato ifaharana hianareo, ka aza atao menatra manan-kavana lahy! [2.558 #2755]
French translationOn a fait de vous comme une forêt dans laquelle on s' opiniâtre, et comme une pierre sur laquelle on se tient ferme. [2.165]
On vous a regardés comme une forêt où l' on s' opiniâtre et comme une pierre sur laquelle on se tient ferme. [2.415 #814]

Proverb 28Hianareo no trafo nasondrotry ny nofo sy vato nasondrotry ny tany. [2.558 #1337]

Proverb 29Hono, ry andrian-tsy vahoaka: ny ombilahy va no miady, fa ny vato be no mikorontana ? Tsy ny vato no mikorontana, tsy ny ombilahy no miady, fa Andriantiazaza no maty. [2.653 #1099]

Proverb 30Horita mangere, vato feno tay. [1.68]
French translationLe poulpe crotte et la pierre est pleine d'excréments. [1.68]
French interpretationObligé de subir le défaut de quelqu'un. [1.68]

Proverb 31Ho vy, ho vato anie ny anao. [2.415 #4135]
French translationQue votre vie dure comme le fer et les pierres. [2.415 #4135]
French interpretationSouhait de longue vie. [2.415 #4135]

Proverb 32Ilay nahandro vato: raha ny rony dia masaka. [1.1]
Malagasy interpretationEnti-milaza olona efa nanao sy niezaka hatramin' ny ela, nefa tsy nahita vokany tamin' izany. [1.1]
Enti-milaza zavatra efa notenehina ela na raharaha nokarakaraina maharitra, nefa tsy mbola vita ihany na tsy mety masaka. [1.1]

Proverb 33Intelo maty hoatry ny vay notsinaingok' akoho : ny vay manonitra, ny akoho matin-toraka, ary ny sinibe vaky nitsipihan' ny vato. [2.415 #2601]
Intelo maty hoatry ny vay voatsaingok' akoho : ny vay manonitra, ny akoho maty voatoraka, ary ny sinibe vaky nitsipihan' ny vato. [2.415 #2601]
Intelo maty ohatra ny vay voatsaingok' akoho : ny vay manonitra, ny akoho maty voatoraka, ny sinibe vaky nitsipihan' ny vato. [2.653, 2.558]
French translationTrois malheurs à la fois, comme le furoncle becqueté par la poule : le furoncle s' enflamme, la poule est tuée d' un coup de pierre, et la cruche est cassée par le ricochet que fait la pierre. [2.415 #2601]
French interpretationSe disait des gens victimes de trois malheurs à la suite. [2.415 #2601]

Proverb 34Isika roa lahy toy ny vato falia sy ny vanja : ka isaky ny mihaona, mitselatra ihany. [2.165 #318, 2.415 #5605]
Vatofalia sy vanja: isak’ izay mihaona mitselaka ihany. [2.653]
Vatofalia sy vanja : isak' izay mihaona mitselatra ihany. [2.558 #4890]
French translationNous deux, nous sommes comme la pierre à fusil et la poudre chaque fois que nous nous rencontrons, le feu jaillit. [2.415 #5605]
Nous deux sommes comme une pierre à fusil et de la poudre: chaque fois que nous nous rencontrons le feu jaillit. [2.165]

Proverb 35Izaho no ataonao Rafotsibe manoham-bato ? [2.415 #1873, 2.653 #1162]
French translationMe prenez-vous pour une vieille femme qui tient une pierre ? [2.415 #1873]
French interpretationPrétendez-vous abuser de ma simplicité comme Ikotofotsy et Imahaka, héros des contes malgaches, qui ont abusé une vieille en lui faisant garder une pierre, pendant qu'on lui volait son troupeau. [2.415 #1873]

Proverb 36Jamba mifampitantana : misia vato fa aza misy tevana. [2.558 #1540]

Proverb 37Kabaron’ a langato : vato ambony, vato ambany. [1.147 #K5]

Proverb 38Korija anelakela-bato : torotoro eo am-pihadiana, montsamontsana eo am-panasana. [2.415 #3343, 2.653 #1283]
French translationC' est comme les biens en litige : après le procès, il en reste bien peu. [2.415 #3343]
French interpretationKorija qui pousse dans les interstices des rochers : il est brisé quand on le pioche et broyé quand on le lave. [2.415 #3343]

Proverb 39Lafim-bato vato ; lafin-kazo hazo. [2.415 #1088, 2.558 #1667, 2.653 #1286]
Lafim-bato, vato; lafin-kazo, hazo; lafin-kavana, havana. [2.165]
French translationLa pierre vient de la pierre; le bois vient du bois; les hommes viennent de leur parenté. [2.165]
Le côté de la pierre c' est de la pierre, le côté du bois c' est du bois. [2.415 #1088]
French interpretationLes branches de la parenté, soit du côté du père, soit du côté de la mère, ce sont les parents et pas d' autres ; ce proverbe se disait des gens qui se détachent des parents pour s' attacher à des étrangers. [2.415 #1088]

Proverb 40Lambolahy mangery vato rao : vodivodian-tay mena. [1.147 #L21]

Proverb 41Lambo nandeha, vato nivaringarina : mandehana fa samy ratsy. [1.147]

Proverb 42Latsa-bato an-tanana. [2.415 #2712]
French translationCelui qui perd un bien acquis, est comme celui qui laisse échapper la pierre qu' il tenait dans la main. [2.415 #2712]

Proverb 43Lavenona ambony vato. [2.415 #2714]
French translationLes richesses sont comme les cendres sur les rochers, elles sont exposées à se dissiper. [2.415 #2714]

Proverb 44Manakodiadia vato, dia kodiadiavany koa. [2.653 #1495, 2.974 #268]
Manakodia vato, ka ikodoavany koa. [2.558 #1973]
French translationFaire rouler de bas en haut une grosse pierre, c’est la faire rouler sur soi. [2.974 #268]

Proverb 45Manaova soa ampiantany, fa misy hiankinana; ary manaova soa vato, fa misy hipetrahana. [2.165 #106]
Manaova soa ampiantany, fa misy hiankinana, manaova soa vato fa misy hipetrahana, manaova soa zanaka fa misy hiafarana. [2.558 #2019]
French translationFaites du bien à une muraille et vous pourrez vous y appuyer; faites du bien à une pierre et vous pourrez vous y asseoir. [2.165]
French interpretationLes bonnes actions trouveront toujours leur récompense. [2.165]

Proverb 46Manda vato fefin' ny tanàna, rova mitsilotsilo fahitry ny lapa. [2.974 #351]
French translationRempart de pierres sauvegarde de la cité, palissade hérissée de pointes qui entoure le palais. [2.974 #351]

Proverb 47Marefy ny vy, folaka ny vato : ny ela tsy ari-draha. [1.147 #M99]

Proverb 48Masaka raha araka ny rony, hoy ilay nahandro vato. [2.558 #2148]

Proverb 49Mifamati-dra aman-kary, ka izy mangatsiaka eny am-body vato, ny tena kosa matin-drano koba. [2.415 #4206]
Mifamati-dra aman-kary, ka izy mangatsiatsiaka eny am-body vato, ny tena matin-drano-koba. [2.653 #1753]
Mifamati-drà amin-kary, ka izy mangatsiatsiaka ery ambony, ny tena matin-dranon-koba. [2.558 #151]
French translationSe lier avec le chat sauvage par le serment qui fait frères de sang : le chat sauvage a froid dans son creux de rocher, et soi-même on meurt de l' eau prise pour vomir de tanguin. [2.415]
French interpretationAllusion à la sorcellerie : le chat sauvage était censé l' animal du sorcier ; or les sorciers étaient soumis à l'épreuve du poison tanguin. [2.415]

Proverb 50Mitari-bato tsy mihoraka: very ny androatokon' aina. [1.1]
Raha mitari-bato tsy mihoraka, very ny an-droatokon’ aina; raha mifankatia tsy miresaka, very ny an-droatokom-pihavanana. [2.558 #235, 2.653 #2697, 2.974]
Malagasy interpretationRehefa manao zava-tsarotra ifanakonana, manome hery sy ahavitana be ny fiarahana mihorakoraka, mihirahira, fa tsy mangingina samy maka ho azy. [1.1]
French translationPousser une grosse pierre et ne pas crier, c’est perdre les deux tiers de ses forces ; (s’aimer et ne pas se le dire, c’est perdre les deux tiers de l’affection). [2.974 #19]

Proverb 51Nahoana aho no teren-doza roa hoatry ny venty latsaka erany? ny vato mizana hanindry, ny akotry hanindry. [2.415 #2636]
Nahoana aho no teren-doza roa ohatra ny venty latsaka erany : ny vato-mizana hanindry, ny akotry hanindry ? [2.653]
Nahoana re no teren-doza roa ohatra ny venty latsaka erany : ny vato mizana hanindry, ny akotry hanindry? [2.558]
French translationPourquoi suis-je accablé par deux malheurs, comme une pièce de quatre-vingts centimes moins la soixante-douzième partie de la piastre? j' ai à porter le poids de la balance et celui des grains de riz. [2.415 #2636]
French interpretationSe disait d' un double malheur. [2.415 #2636]

Proverb 52Natao ala hikirizana, vato hifaharana. [2.653 #2084, 2.974 #348]
French translationVous êtes la forêt où l’on se réfugie, le rocher où l’on se cramponne. [2.974 #348]

Proverb 53Natao ala hikirizana, vato hifaharana, kanjo mampiseho andrana. [2.415]
French translationJe croyais que c’était une forêt où je serais en sûreté, une pierre sur laquelle je pourrais m’appuyer, et cependant l'épreuve est là. [2.415]
French interpretationSe disait des gens de confiance qui trahissent. [2.415]

Proverb 54Natsangako kiady, nazerany, nalahatro vato, nakorontany, koa veloma ry tantely lava, masina ry tantely fohy, fa lany haika izaho havanareo. [2.558 #2771]
Natsangako kiady, nazerany ; nalahatro vato, nakorontany; veloma, ry tantely lava; masina, ry tantely fohy, fa lany haika aho. [2.653 #2097]

Proverb 55Ny ahiahy maninteraka ny vato. [2.415 #5291]
French translationSoin constant perce la pierre. [2.415 #5291]
French interpretationProverbe betsimisaraka : la constance vient à bout de tout. [2.415 #5291]

Proverb 56Ny antitra hazo amoron-tevana, ny tanora tany mandondona, ka tsy hita izay ho lasa aloha. [2.415 #2892]
Ny antitra hazo amoron-tevana, ny tanora vato mandondona ka tsy fantatra izay ho lasa aloha. [1.1]
Ny tanora vato mandondona, ny antitra hazo amoron-tevana. [2.558 #3262, 2.653 #2428, 2.974 #163, 1.1]
Ny tanora vato mandondona, ny antitra hazo amoron-tevana, ka tsy hita izay hianjera aloha. [2.165 #1931]
Ny tanora vato mandondona, ny antitra hazo amoron-tevana : tsy fantatra izay hianjera aloha. [2.415 #2910]
Malagasy interpretationEnti-milaza fa na ny tanora na ny antitra dia samy mety hopaohin-dRafahafatesana daholo. [1.1]
Na ny antitra na ny tanora, dia mety hindaosin' ny fahafatesana daholo, fa tsy misy hoe "Iretsy tsy maintsy lasa aloha na irery lasa aoriana". [1.1]
French translationLa jeunesse est une pierre qui surplombe, la vieillesse un arbre au bord du précipice : qui s’en ira le premier ? [2.974 #163]
Le jeune homme est comme une pierre qui surplombe, et le vieillard comme un arbre au bord du précipice : on ne sait pas lequel des deux tombera le premier. [2.415 #2910]
Les jeunes sont (comme) un rocher surplombant, et les vieux (comme) un arbre planté au bord d' un précipice: on ne sait lequel des deux tombera le premier. [2.165]
Le vieillard est comme un arbre au bord du précipice et le jeune comme un terrain qui surplombe : on ne sait pas lequel tombera le premier. [2.415 #2892]
French interpretationCe proverbe signifiait l' incertitude du moment de la mort ; il signifiait aussi que le passé ne revient pas. [2.415 #2892]
Incertitude du moment de la mort. [2.415 #2910]

Proverb 57Ny dom-pamaky no mody navela, fa ny vely loha no kanto. [2.558 #2934]
Ny dom-pamaky no mody navela, kanjo ny vely loha no kanto ; olona hariana ka mody atao hoe : " mitomoera atsy ivohon' ny vato " . [2.415 #819, 2.165]
French translationCesser de frapper avec la hache, mais frapper d' autant plus fort sur la téter avoir l' intention de chasser (ou renier) quelqu' un et lui dire pourtant: "Restez donc ici chez votre protecteur" . [2.165]
On a cessé de frapper avec la hache mais on frappe plus fort sur la tête ; on veut chasser quelqu'un et on lui dit : demeurez ici à côté de votre protecteur. [2.415 #819]

Proverb 58Ny fon' ny olona tsy vato fa emboka. [2.415 #5297]
Ny olombelona tsy fo vato, fa fo emboka. [2.165 #2, 2.558 #3183, 2.653 #2369]
French translationLe coeur de l' homme n' est pas de la pierre, mais de l' encens. [2.415]
Le cœur de l' homme n' est pas de pierre mais de résine. [2.165]
French interpretationC. à. d. consolable; la résine brûle et se dissipe en fumée. [2.165]
Il n' est pas dur et persistant comme la pierre, mais sensible et volage comme l' encens qui se dissipe. [2.415 #5297]

Proverb 59Ny harena dia hoatry ny rano an-tami-bato : raha tazanina, toa be ; raha andraofana, tsy ahazoana hoatrinona. [2.415 #2222]
Ny harena dia ohatra ny rano an-tami-bato: raha tazanina toa be, raha andraofana tsy ahazoana ohatrinona. [1.1]
Ny harena rano an-tami-bato: tazanina, be; andraofana, tsy ahazoana. [1.3]
French translationLa fortune est comme l' eau qui suinte des rochers : de loin cela semble abondant et quand on approche, c' est à peine si on peut en puiser pour boire. [2.415 #2222]
La fortune est comme l'eau suintant des roches: de loin elle semble abondante, quand on approche, on peut à peine en puiser pour boire. [1.3]

Proverb 60Ny lainga toy ny vato am-balam-parihy, na tsy hitam-pangady raha lohataona aza, hitan' ny antsy raha fahavaratra. [2.558 #3062]
Vato am-balam-parihy, ka na dia tsy hitan' ny fangady raha lohataona aza, dia ho hitan' ny antsy raha fararano. [2.415 #3159]
Vato am-balamparihy: raha tsy hitan' ny antsy raha fahavaratra, hitan' ny angady raha lohataona. [1.1]
Vato an-tanimbary : na tsy azon' ny antsy raha fararano, hitan' ny angady raha lohataona. [2.558]
Vato an-tanimbary : na tsy voan’ ny antsy amy ny fararano aza, ho tratry ny angady amy ny lohataona. [2.653 #3635]
Vato an-tanimbary : na tsy voan' ny antsy amin’ ny fararano aza, ho tratry ny angady amin’ ny lohataona. [2.974 #384]
Malagasy interpretationEntina milaza ny vato latsaka eny an-tanimbary, izay na dia tsy hitan' ny antsin' ny mpijinja aza dia hitan' ny angadin' ny mpiasa, ka ny tiana holazaina amin' izany dia hoe: tsy misy zavatra tsy ho hita na ho ela na ho haingana. [1.1]
French translationPierre de la petite digue : si la bêche ne la trouve pas au printemps, le couteau la trouvera à l' automne. [2.415 #3159]
Pierres dans la rizière : si elles sont épargnées par la faucille en automne, elles seront victimes de la bêche au printemps. [2.974 #384]
French interpretationOn disait ce proverbe pour signifier que tôt ou tard, une chose arrivera : au printemps la bêche sert à travailler la terre, et à l' automne le couteau sert à faire la moisson ou à couper les herbes qu' on donne aux animaux pour les engraisser. [2.415 #3159]

Proverb 61Nila toko ka sanda vato. [1.68]
French translationIl cherchait un trépied et il trouve juste les pierres qu' il faut. [1.68]

Proverb 62Ny lehibe toy ny vato ambonin' ny loha, ka sady mahatahotra no mahamenatra. [2.558 #3081]
Ny lehibe toy ny vato ambonin' ny loha : sady mahataho-mahamenatra. [2.415 #664]
Ny lehibe toy ny vato ambonin' ny loha, tady mahataho-mahamenatra. [2.165 #1534]
Toy ny vato ambony loha, ka sady mahatahotra no mahamenatra. [2.558]
Toy ny vato ambony loha : sady mahataho-maha-menatra. [2.653 #3250, 2.974 #354]
French translationLes grands et les chefs sont comme les pierres qu' on porte sur la tête à a corvée : ils donnent de la crainte et de la honte. [2.415 #664]
Les grands sont comme des pierres qu' on porte sur la tête: ils rendent craintifs et honteux. [2.165]
(Les grands sont comme) une pierre au-dessus de la tête : l’on en a à la fois honte et peur. [2.974 #354]
French interpretationSouvent la corvée consistait à porter ainsi de grosses pierres. [2.165]

Proverb 63Ny mahia zokin' antitra, ary ny tsy manam-bato hatoraka zandrin-jaza! [2.558 #3093]
Ny mahia, zokin’ antitra ; ny tsy manam-bato batoraka, zandrin’ olona. [2.653 #2309]

Proverb 64Ny mampando tenda toy ny mampando vato. [2.558 #199, 2.653 #2316]

Proverb 65Niolaka ny vato aho novatoiny, niolaka ny hazo aho nohazoniny, maty Ikakibe vao navelany aho. [2.653 #2104, 2.165, 2.558]
French translationJe me suis réfugié derrière un rocher, et il a m' a saisi; je me suis réfugié derrière un arbre, et il m' a retenu: il a fallu que mon grand-père meure pour qu' il me lâche. [2.165]
French interpretationCe proverbe repose sur deux jeux de mots qu' il est impossible de rendre en français. [2.165]

Proverb 66Ny olo-marina ohatra ny vato lava sorona: izay ametrahana azy mety avokoa. [2.653]
Ny olo-marina ohatra ny vato lava sorona, ka izay ametrahana azy mety avokoa. [2.558]
Ny olona marina ohatra ny vato lava sorona, ka izay ametrahana azy marina avokoa. [2.165]
French translationLes gens honnêtes sont comme une pierre longue servant aux sacrifices: on peut la placer n' importe où, elle exerce toujours son influence. [2.165 #101]

Proverb 67Ny olo-marina tahaka ny vato lava sorona ka izay hametrahana azy marina avokoa []

Proverb 68Ny rafozana toy ny vato ambony loha, ka sady mahatahotra no mahamenatra. [2.415 #1460]
French translationLes beaux-parents c' est comme une pierre au-dessus de la tête : cela engendre la crainte et le respect. [2.415 #1460]

Proverb 69Ny rano no mandriana, ny vato. [2.415 #3502]
French translationCe qui fait que l' eau tombe en cascade, ce sont les rochers. [2.415 #3502]
French interpretationIl n' y a pas d'effet sans cause et pas de dispute sans motif. [2.415 #3502]

Proverb 70Nitady toko ka sendra vato, nitady biby ka tojo mamba. [2.558 #2791]

Proverb 71Ny teny tahaka ny vato ateli-mamba: atelina, tsy mba lo; aloa, tsy miova tarehy. [2.653 #2448]
Ny teny toy ny vato ateli-mamba : atelina tsy lo, aloa tsy miova tarehy. [2.558]

Proverb 72Ny tsy afa-po be nenina fa ny afa-po manao varim-bato. [2.558 #3337, 2.653 #2517, 2.165]
French translationCelui qui n' est pas content de s' être assez battu a des regrets, mais celui qui en a assez prend la fuite (pour se précipiter d' un rocher). [2.165]

Proverb 73Ny tsy manam-bato hatoraka sy ny ory lava volombava, dia samy zandrin' olona sarotra itodihana sy zoky manjary faralahy. [2.558 #3342]

Proverb 74Ny vato aza menatra ny vato, ny hazo menatra ny hazo, ka mainka fa zanak' olona ve tsy mba hahalala menatra ny olona toa azy ? [2.415 #6463]
Ny vato menatra ny vato, ny hazo menatra ny hazo. [1.1]
Malagasy interpretationAnatra nanehoan' ny razana fa tokony hahatsiaro menatra ny olona, fa tsy ho toy ny vato aman-kazo. [1.1]
French translationLes pierres se couvrent de confusion devant des pierres, les arbres devant les arbres, comment les hommes ne sauraient-ils pas rougir devant leurs semblables ? [2.415 #6463]
French interpretationNe soyez pas effronté ; ne soyez pas impudent. [2.415 #6463]

Proverb 75Ny vato masina mahandriana. [2.415 #243]
Ny vony vato mahandriana. [2.415 #244]
French translationLa pierre est bien en évidence et produit un souverain. [2.415 #244]
La pierre sacrée fait le souverain, elle le manifeste. [2.415 #243]
French interpretationIl s'agit de la pierre sacrée où le souverain était sacré. [2.415 #244]
Les souverains'malgaches étaient sacrés sur une pierre ; on croyait qu' une sorte de vertu divine résidait dans certaines pierres et que le souverain recevait de la pierre sacrée, une vertu qui le consacrait. [2.415 #243]

Proverb 76Ny vato natao hiafenana no namosaka antsoro maina. [2.165 #2281]
Ny vato natao hiafenana no namosaka ny antsoro maina. [2.415 #3135]
French translationC'est la pierre où l' herbe sèche s' était cachée, qui l' a montrée. [2.415 #3135]
French interpretationEn allant aiguiser à la pierre, le couteau à couper l' herbe, on aperçoit l'herbe qui se trouvait cachée par la pierre ; se disait des gens qui se dissimulent, mais se trahissent par quelque endroit. [2.415 #3135]

Proverb 77Ny vola tahaky ny vato sy ny vy, koa tsy mba miteraka, fa ny vava no mampiteraka azy sy ny teny fanekena. [2.415 #2232]
French translationL' argent est comme la pierre et le fer, il ne produit pas ; c' est la bouche, ce sont les paroles du contrat qui lui font produire des intérêts. [2.415 #2232]
French interpretationFormule de prêt à intérêt. [2.415 #2232]

Proverb 78Olon-kariana ka mody atao hoe : mitoera atsy ivohon' ny vato. [2.558 #3398]

Proverb 79Ombalahy mandriandry ambony vato : raha sasatra ny manavia, manavanana. [2.415 #673]
Ombilahy mandriandry ambony vato: raha sasatra ny manavia, manavanana. [2.653 #2557]
Ombilahy mandrimandry ambony vato ka raha sasatry ny manavia manavanana. [2.558 #3409]
French translationTaureau qui se prélasse couché sur un rocher : quand il est fatigué d' être sur le côté gauche, il se couche sur le côté droit. [2.415 #673]
French interpretationSe disait des grands, des riches, de tous ceux qui étaient dans la prospérité. [2.415 #673]

Proverb 80Ovy am-bato ñy olona: raha mieto fa tsy tapitra. [2.165]
Ovy am-bato : raha maito fa tsy tapitra. [1.147 #O30]
Malagasy interpretationToy ny ovy am-bato ny olona: maniry ihany fa tsy tomombana. [2.165]

Proverb 81Ovy haniry tsy tam-bato. [2.165]
Ovy haniry tsy tam-bato; zaza hanjary tsy voatsiny. [1.147 #O27]
Malagasy interpretationOvy haniry tsy voasakam-bato. [2.165]

Proverb 82Rafotsibe nibata vato : ny vato tsy zaka fa ny fo zaka no nentina. [2.558 #3525]

Proverb 83Rano an-tami-bato : be am-pizahana, fa tsy azo andraofana. [2.653 #2752, 2.974 #337]
French translation(Il est semblable à) l’eau qui suinte le long des pentes rocheuses : à la vue elle est abondante, mais ne peut remplir le creux de la main. [2.974 #337]

Proverb 84Rano an-tami-bato : raha tazanina, be ihany ; fa raha raofina, tsy ahazahoana. [2.415]
Rano an-tanim-bato : raha tazanina, be ihany ; fa raha raofina, tsy ahazoana. [2.653]
Toy ny rano an-tami-bato: tazanina, mangiakiaka, ka nony tovozina, tsy mahafeno siny. [2.653]
Toy ny rano an-tami-bato : tsinjovi-manelatra ihany, fa nony tovozina tsy ahazoana. [2.558 #4317]
Toy ny rano an-tami-bato: tsinjovina, manelatra ihany, ka nony tovozina, tsy azahoana. [2.653]
Toy ny rano an-tami-bato : tsinjovina, manelatra ; tovozina, tsy ahazahoana. [2.415 #2254]
Toy ny rano an-tami-bato : tsinjovina, mangiakiaka ; ka nony tovozina, tsy ahazahoana. [2.415 #2254]
Toy ny rano an-tanim-bato: tsinjovina, manelatra ihany, fa nony tovozina, tsy ahazoana. [2.165 #481]
French translationEau qui suinte des rochers : quand on regarde elle semble être abondante ; mais quand on veut y puiser on ne peut pas. [2.415 #2241]
La fortune est comme l' eau qui suinte des rochers : quand on la regarde elle brille, mais quand on veut y puiser il n' y a pas moyen. [2.415 #2254]
Pareil à l' eau suintant d'un rocher: de loin elle brille beaucoup, mais quand on veut la puiser, il y en a trop peu pour en prendre. [2.165]
French interpretationSe disait de la fortune. [2.415 #2241]

Proverb 85Sahala amin' ny vato nanasana: ny rongony lasan' ny tompony, ary ny lavenona lasan' ny rano. [2.165 #1226]
French translationSemblable à la pierre sur laquelle on lave: le chanvre (lavé) est à son propriétaire, et les cendres (ayant servi à laver) sont emportées par l' eau. [2.165]

Proverb 86Sakanam-bato afa-kenatra. [2.165 #1128, 2.415 #6464, 2.558 #3815]
French translationArrêté par la pierre on n' est pas honteux. [2.165]
Être arrêté par la pierre, on n' en est pas honteux. [2.415 #6464]
French interpretationAllusion à la tentative de Radama 1er de niveler la colline d' Ambohijanahary, près de Tananarive. Les travaux furent arrêtés, parce que la colline était rocheuse: du moins ce fut là l' excuse qui fut donnée au peuple pour arrêter des travaux qui étaient bien au-dessus de ses forces, et de ses moyens. [2.165]
Allusion à l'entreprise de Radama I qui voulut essayer de niveler la colline d'Ambohijanahary ; la roche était si dure et en telle quantité, qu'il fallut abandonner ce travail. [2.415 #6464]

Proverb 87Salohy natora-bato : dora laha miherina. [1.147 #S11]
Salohy natora-bato: tonga añy laha-miheriña. [2.165]
Malagasy interpretationSalohy natoraka amim-bato: tonga any vao miverina. [2.165]

Proverb 88Sarak’ efa tsy atao vato. [1.147 #S42]

Proverb 89Sitry mahay vato, osy mahay harana. [2.165 #1617, 2.415 #6197]
French translationLe lézard sait courir sur les pierres et la chèvre sur les rochers. [2.415 #6197]
Un lézard sait courir sur les pierres, et une chèvre sur les rochers. [2.165]
French interpretationSe disait de l' expérience et de l' habileté. [2.415]

Proverb 90Sitry va aho, ka ho velona ambony vato? [2.653 #2905]
Sitry ve aho ka ho velona ambony vato? [2.165]
Sitry ve aho no ho velona ambony vato. [2.558 #3901]
French translationSuis-je un lézard pour vivre sur un rocher? Le gros lézard appelé "sitry" , et qui ressemble au caïman, paraît vivre sur les rochers où il n' y a rien à manger. [2.165]
French interpretationMais un homme a besoin de quelque chose pour vivre, aussi ce proverbe était-il adressé aux grands, en guise de prière ou de protestation, par ceux qui faisaient des corvées sans recevoir aucun salaire. [2.165]

Proverb 91Soki-mahay vato : osy mahay harana. [2.653 #2920]
Soki-mahay vato, osy mahay harana ; ka vony vato iray ihany no ifamonjena. [2.415 #255]
Sokina ve tsy hahay vato ary osy tsy hahay harana? [2.558]
French translationLe hérisson sait monter sur la pierre, la chèvre sait marcher sur les rochers, mais, c' est à la pierre sacrée que le peuple a recours. [2.415 #255]
French interpretationLe souverain apparaissait au peuple, comme la pierre sacrée à laquelle doivent recourir ceux qui ont à se plaindre ; il était sacré sur une pierre. [2.415]

Proverb 92Soki-manani-bato : tapi-dalana aleha. [2.415 #1857]
Sokina nanani-bato ka tapi-dalan-kaleha. [2.558]
Tapi-dalana aleha ohatra ny soki-nanani-bato. [2.165]
Tapi-dala-naleha toa soki-nanani-bato [1.1 #525]
Tapi-dalan-kaleha ohatra ny soki-manani-bato. [1.1]
Toy ny sokina nanani-bato : tafakatra ihany fa tapi-dalan-kaleha. [2.558]
Toy ny soki-nanani-bato : tapi-dalana aleha. [2.653 #3225]
Malagasy interpretationEnti-milaza olona lany tetika aman-kevitra fa efa nanao izay azony natao rehetra. [1.1]
ilazana fa tsy misy na inona na inona azo atao intsony [1.1 #525]
English interpretationHérisson qui monte sur un rocher : sa course est vite finie. [2.415 #1856]
French translationArrivée au bout de sa route comme le hérisson qui a grimpé sur le haut d' un rocher. [2.165]
French interpretationSe disait des gens vieux et épuisés qui ne peuvent plus rien faire. [2.415 #1857]

Proverb 93Sola hiloloha vato, ka ny halana no hiadiam-barotra. [2.558 #3930]

Proverb 94Soro-baton’ ilay jamba: efa voa vao mihilana. [2.653 #2941, 2.974]
Soro-baton' ilay jamba, ka efa voa vao mihilana. [2.558 #258]
Soro-baton' ilay jamba, ka voa vao mihilana. [2.165 #1141]
French translationAveugle qui charge une pierre sur son épaule : il n'écarte sa tête qu’une fois le choc senti. [2.974 #458]
Un aveugle cherchant à éviter une pierre (qu' on lui lance): il est atteint avant de se garer. [2.165]
French interpretationIl ne peut savoir de quel côté viennent les pierres que quand il a été touché. [2.165]

Proverb 95Soroka efa tsy atao vato. [2.165]
Malagasy interpretationSotro efa vita tsy atoraka. [2.165]

Proverb 96Tafintohim-bato nafenina, ka latsa-dranomaso any an-tanin' olona. [2.558 #3965]
Tafintohina am-bato nafenina, ka latsa-drano-maso an-tanin’ olona. [2.653 #2951]

Proverb 97Tahaka ny sira atsipy any anaty rano : vato am-pianjerana, fa levona am-pitoerana. [2.974 #33, 2.653]
Tahaka ny sira natsipy any anaty rano : vato am-pianjerana, fa levona am-pitoerana. [2.558 #3981]
French translationComme le sel jeté dans l’eau: c’est une pierre quand il y tombe, mais il s’évanouit sur place. [2.974 #33]

Proverb 98Tapatsihy vato sarotr’ ahorona, vady tsy foy sarotr’ avela. [1.147 #T41]

Proverb 99Tari-baton-kibobo : ny anjombona dia betsaka fa ny handray kofehy no tsy misy. [2.558 #4106]
Tari-baton-kibobo: ny anjombona dia betsaka, fa ny handray kofehy tsy misy. [2.653 #3044]

Proverb 100Teny mby am-bato ny hafany, ka tsy hasiako raraka an-tany. [2.415 #3418]
French translationSes recommandations sont pour moi comme des paroles confiées aux pierres : je les exécuterai fidèlement et pas une seule ne sera répandue à terre et négligée. [2.415 #3418]

Proverb 101Tera-dahy, ka hilevina ao an-dringiringim-bato ; tera-bavy, ka hilevina any an-tsola-bato. [2.415 #941]
Tera-dahy ka hilevina ao an-dringiringim-bato; tera-bavy ka hilevina an-tsola-bato. [2.165]
Tera-dahy, ka hilevina ao an-dringiringim-bato; tera-bavy, ka hilevina ao an-tsola-bato. [2.653 #3080 ]
French translationCelle qui a eu un fils sera ensevelie au sommet d' un haut rocher; celle qui a eu une fille sera ensevelie au bas d' un rocher en pente. [2.165 #1867]
Un fils vous est né : on vous enterrera sur une pierre élevée ; une fille vous est née : on ne vous couchera dans le tombeau que sur la pierre d' en bas. [2.415 #941]
French interpretationLa naissance d'un fils était le grand bonheur ; la femme qui engendrait un fils était honorée. [2.415]

Proverb 102Tetezam-bato tsy tapaka; tanambona tsy maiton-drano. [1.147 #T65]

Proverb 103Toy ny sahondra ambony vato, ka endrik' izay itoerany. [2.165 #1289, 2.415 #1791, 2.558 #4322]
French translationC' est comme la plante d' aloès sur un rocher : elle est l' ornement du lieu où elle se trouve. [2.415 #1791]
Pareil à une plante d' aloès poussant sur un rocher, elle orne le lieu où elle se trouve. [2.165]
French interpretationCe proverbe se rapporte à une femme. [2.165]
Se disait des femmes. [2.415 #1791]

Proverb 104Toy ny sokina nanani-bato : tapi-dalana aleha. [2.974 #233]
French translationComme le hérisson qui escalade un rocher : chemin sans issue. [2.974 #233]

Proverb 105Toy ny vato any Ambohimanga : milevina ila tsy lo, mitanina andro tsy haraka. [2.415 #5312]
Toy ny vato any Ambohimanga: milevina ila tsy lo, mitanin' andro tsy haraka. [2.165]
Toy ny vato eny Ambohimanga: milevina ila fa tsy lo, mitanin' andro fa tsy haraka. [2.558]
French translationC' est comme les rochers d' Ambohimanga : la partie qui est dans la terre ne pourrit pas, et celle qui est exposée au soleil ne s' effrite pas. [2.415]
Semblables aux rochers d' Ambohimanga: la partie enfoncée dans la terre ne pourrit pas, et la partie exposée au soleil ne s' effrite pas. [2.165]

Proverb 106Toko no notadiavina, ka vato no hita, nitady zanaka ka tera-dahy. [2.558 #4159]

Proverb 107Toko no tadiavina, ka vato no hita. [2.165 #746]
French translationOn cherchait un trépied et on a trouvé des pierres. [2.165]
French interpretationC. à. d. justement ce qu' il fallait pour faire un trépied. [2.165]

Proverb 108Toko vato, tapaka ihany, toko hazo, lo ihany, fa ny tokin' olombelona, sady tsy lo no tsy tapaka. [2.558]
Toko vato, tapaka ; toko hazo, lo ; fa ny tokin’ olombelona tsy mety tapaka sy lo. [2.653 #3110, 2.974 #105]
French translationLes trépieds en pierre se cassent, les trépieds en bois pourrissent, mais les promesses des hommes ne se cassent pas et ne ne gâtent pas. [2.415]
Un trépied de pierre peut se briser, un trépied de bois se pourrir ; mais il en va autrement des assurances de l’homme fidèle. [2.974 #105]
French interpretationCe proverbe fait d' assonance entre toko et toky, dit la force des paroles de contrat et de promesse. [2.415 #5310]

Proverb 109Tolik'añe, tolik'añe ka tsaka nangere am-bato. [1.68]
French translationTourner à gauche et à droite comme le chat sauvage qui fait ses besoins sur la pierre. [1.68]

Proverb 110Tovontovona tsy misasaka, vato fanongoa tsy mba iva. [1.147 #T113]

Proverb 111Trandraka am-bato : maro mangazana. [1.147 #T123]

Proverb 112Tranoambo tsy feno tsy anim-bakelana ; vato fisaka an drano tsy mitsikempo. [1.147 #T119]

Proverb 113Tsy ampy tsy lany, ohatra ny vary be vato. [2.653, 2.974]
Tsy ampy tsy lany, sahala amin' ny vary be akotry. [2.558]
Tsy ampy tsy lany, sahala amin' ny vary be vato. [2.558]
French translationLe riz pierreux peut être insuffisant, il y en a toujours trop. [2.974 #381]

Proverb 114Tsy misy lehibe noho ny vato, fa raha tsy miteny hitsahin' ny vorona. [2.165 #1389]
Tsy misy lehibe sy mafy tahaka ny vato; fa raha tsy miteny, hitsahin’ ny vorona. [2.653 #3520, 2.974 #383]
Tsy misy lehibe sy mafy tahaky ny vato ; fa raha tsy miteny hitsahin' ny vorona. [2.415]
Tsy misy lehibe toy ny vato, fa rehefa tsy miteny hitsahin' ny vorona. [2.558 #304]
French translationLe rocher est ce qu’il y a de plus grand et de plus dur; mais s’il reste muet, un oiseau le piétine. [2.974 #383]
Rien n' est aussi grand et aussi fort qu' un rocher, mais comme il ne parle pas les oiseaux le piétinent. [2.415]
Rien n' est plus grand qu' un rocher, mais comme il ne parle pas, les oiseaux s' y posent (et le salissent). [2.165 #1389]
French interpretationSe disait des gens bonasses ne sachant ni parler ni se défendre : ce n' est pas la grandeur du corps qui fait l' homme. [2.415 #3625]

Proverb 115Tsy misy valiny; ohatra ny manao soa vato aman-kazo. [2.165]
French translation(Quelque chose) qui ne procure pas de récompense; c' est comme si on avait fait du bien à une pierre ou à un morceau de bois. [2.165]

Proverb 116Tsy misy volo manoha randrana, na vato manoha riana. [1.1]
Malagasy interpretationEnti-milaza fa tsy misy manohitra izay atao sy heverina fa milamina tanteraka hatrany. [1.1]

Proverb 117Tsy misy vongan-tany mahery noho ny vato, na hazo mahalà rivotra. [2.653, 2.165]
French translationIl n' y pas de motte de terre plus dure qu' une pierre, ni d' arbre qui puisse résister au vent. [2.165]

Proverb 118Tsy ny vato be no mikorontana, tsy ny ombalahy no miady, fa Andriantiazaza no maty, ka vory ny lafy valo. [2.558]
Vatobe mikorontana, ny ombalahy miady, nefa nafoiko fa Andriantiazaza no halevina. [2.558 #4888]

Proverb 119Tsy toro vato nandiavana izahay, ka hitakoko mena-masoandro. [2.558 #4805]

Proverb 120Tsy toro vato nandiavana, na maty Vazaha nandrafitra. [2.415 #3375, 2.653 #3588]
Tsy toro vato nandiavana, tsy folaka andry niankinana. [2.415 #3376]
French translationLa pierre sur laquelle j' ai posé le pied n' est pas brisée ; il n' est pas mort l' architecte européen qui a bâti l' édifice,. [2.415 #3375]
La pierre sur laquelle j' ai posé le pied n' est pas brisée, la colonne sur laquelle je m' appuyais n' est pas cassée. [2.415 #3376]
French interpretationCe proverbe était dit par l'homme dont les protecteurs étaient encore vivants ou par celui qui avait encore des témoins pour son procès. [2.415 #3376]
Je n' ai pas perdu mes protecteurs ou les témoins qui garantissent ma parole. [2.415]

Proverb 121Varavaran-kazo anjaran' ny velona ary ny varavaram-bato anjaran' ny maty. [2.558 #4859]

Proverb 122Vary be vato, ka tsy ahateleman-koatrinona. [2.653 #3616]
Vary be vato ka tsy ateleman-koatrinona. [2.558 #4873]

Proverb 123Vato ambany riana : tsy mikorontana fa mifanamboa-toerana. [2.165 #2199, 2.558 #4886]
Vato ambany riana: tsy mikorontana, fa mifanamboatra toerana. [2.653 #3633]
French translationDes pierres au pied d' une cascade: elles ne se dérangent pas (ne se mettent pas en désordre), mais se font place l' une à l' autre. [2.165]

Proverb 124Vato an-dava-drano: tsy miady, fa mifanajary toerana. [2.299 #15, 2.653 #3634]

Proverb 125Vato atora-pody, ka tsy hatahorany izay vary hiraraka. [2.415 #3424]
Vato atora-pody ka tsy mataho-bary hihintsana. [2.415 #3424, 1.1]
Vato natoraka ny fody, ka tsy mataho-bary ho raraka. [2.165 #869]
Vato natora-pody ka tsy mataho-bary ho raraka. [2.558 #318]
Vato natora-pody: tsy mataho-bary ho hihintsana. [2.653]
Vato natora-pody: tsy mataho-bary ho raraka. [2.653]
Malagasy interpretationEnti-milaza zavatra tsy maintsy atao noho ny soa kendrena aminy, ka tsy ajanona na inona inona tonga. [1.1]
French translationC' est une pierre qu' on a lancée contre un moineau, sans se soucier du riz qu' on répand en ce faisant. [2.165]
Pierre lancée contre les cardinaux qui dévastent les rizières : elle fait son chemin sans se préoccuper des dégâts qu' elle fera dans la rizière et du riz qu’elle répandra à terre. [2.415]
French interpretationSe disait de l’envoyé qui est semblable à la pierre lancée, et fait sa commission sans se préoccuper des dégâts qui en résulteront ; se disait en général d’un but à atteindre malgré tout. [2.415]
Se dit en parlant d' une action téméraire. [2.165]

Proverb 126Vatobe nilaozan’ ny rano : jerijery lava. [1.147 #V33]

Proverb 127Vatobe tsy misy tohany, ka any an-dohasaha no iafarany. [2.558 #4889]

Proverb 128Vato daholo moa, ka hataoko ahoana ? [2.415 #3779]
French translationMais il n'y a que des pierres, que puis-je y faire ? [2.415 #3779]
French interpretationParoles d' excuses dites par Andrianentoarivo chef de corvée, lorsqu' il fut frappé par un autre chef, Andriantompokoindrindra, parce que son escouade était en retard pour l'achèvement de sa part de travail. [2.415 #3779]

Proverb 129Vato famono lolo. [2.415 #3425]
French translationC' est une pierre lancée contre les esprits. [2.415 #3425]
French interpretationSe disait d' un commissionnaire toujours occupé. [2.415]

Proverb 130Vato handratra tsy mivongovongo, voay hamono tsy mandoto rano. [1.147 #V30]

Proverb 131Vatolampy nanasan-dandy : ny lavenona lasan' ny rano ary ny landy lasan' ny tompony, fa ny vato no sisa tratra eo. [2.558 #4891]
Vatolampy nanasan-dandy: ny lavenona lasan’ ny rano, ary ny landy nentin’ ny tompony, fa ny vato mbola tratra ao. [2.653 #3641]

Proverb 132Vato levombo : be ny rano eo, haka ny rano eo. [1.147 #V36]

Proverb 133Vato masina isehoan' ny andriana. [2.415 #268]
French translationLa pierre sacrée manifeste le souverain. [2.415 #268]
French interpretationLors de son sacre le souverain se montrait à son peuple sur la pierre sacrée dont il était censé recevoir une vertu sacrée. [2.415 #268]

Proverb 134Vato maty sy ody tsy masina : mandrenesa, ry samy ratsy. [2.415 #142, 2.558 #5052, 2.653]
French translationPierre sans dureté et amulette inefficace : écoutez, ô vous qui êtes deux mauvaises. [2.415 #142]
French interpretationCe proverbe se disait des choses qui ne répondent pas à la signification de leur nom et à ce qu'on attend d' elles ; il se disait aussi des choses qui ne valent rien. [2.415 #142]

Proverb 135Vato mifono raty : mamitaka ny mpanan’ antsy. [1.147 #V32]

Proverb 136Vato mikodiadia ka tsy mijanona tsy an-kandemponana. [2.558 #316]
Vato mikodiadia, ka tsy mitsaha-tsy an-dempona. [2.165 #110]
Vato mikodiadia : tsy mitsahatra tsy an-kandemponana. [2.415 #2417, 2.653 #3636, 2.974 #463]
French translationPierre qui roule : elle ne s' arrête que dans le creux, en bas. [2.415 #2417]
Pierre qui roule : ne s’arrête qu’au fond de l’abîme. [2.974 #463]
Une pierre qui roule ne s' arrête qu' au bas de la pente. [2.165 #110]
French interpretationSe disait des gens qui se ruinent. [2.415 #2417]

Proverb 137Vato namelan-kafatra. [2.415 #3187]
French translationUn exécuteur testamentaire fidèle est comme la pierre sur laquelle a été gravé le testament. [2.415 #3187]

Proverb 138Vato nanasan-damba : niala maina. [1.147 #V34]

Proverb 139Vato natora-jatovo lohataona aho, ka voin-tenanao ta-hanary ahy: fa raha tsy hitan' ny mpihosy raha manetsa aza, tsy ho hitan' ny mpijinja raha fararano? [2.165 #2308]

Proverb 140Vato natora-mamba, ny natoraka nilentika, ny notorahana nilentika koa. [2.558 #317]

Proverb 141Vato navalavala fody : tsy manahy vary ho raraka. [1.147 #V35]
Vato navalavala fody: tsy mañahy vary haratra. [2.165]
Malagasy interpretationVato natora-pody: tsy mataho-bary ho raraka. [2.165]

Proverb 142Vato navalavala voay, ny nivalavalana tsy niboana, ny navalavala nihitsoka. [1.147 #V29]
Vato navalavala voay: ñy nivalavalana, tsy niboaña; ñy navalavala tsy nivoaka. [2.165]
Malagasy interpretationVato natora-mamba: ny notorahana tsy nipoitra; ny natoraka tsy niseho. [2.165]

Proverb 143Vato nohonkonam-by, tian-ko mafy indrindra. [2.653 #3638]

Proverb 144Vato no notadiavina, ka toko no hita. [2.653 #3639]

Proverb 145Voalatsa-bato tsy hinona, ka misaron-doha mandeha. [2.415 #177, 2.558 #4983, 2.653 #3702]
French translationN'être pas désigné pour subir l' épreuve du tanguin et cependant se couvrir la tête en marchant. [2.415 #177]
French interpretationAller la tête couverte était une marque de sorcellerie ; le sens est qu' on peut se tenir tranquille lorsqu' on est quitte d'une difficulté. [2.415 #177]

Index