Index

Proverbs : miloloha

Proverb 1Izaho misakeli-pary, mibaby akondro, miloloha tantely : izay entiko mamy avokoa. [2.653 #1160]
Izaho misakeli-pary, mibaby akondro, miloloha tantely : izay entiko tsy misy mangidy. [2.558]
Misakeli-pary, mibaby akondro, miloloha tantely : izay entina mamy avokoa. [2.974 #125]
French translationPorter sous le bras des tiges de canne à sucre, sur le dos des bananes, sur la tête du miel : douceur sur douceur. [2.974 #125]

Proverb 2Loloha lanitra, ka samy miloloha izay tandrifiny. [2.415 #79]
Loloha lanitra ka samy mitondra ny tandrifiny. [1.1]
Loloha lanitra ny fiainana ka samy mitondra ny tandrifiny. [1.1]
Malagasy interpretationEnti-milaza fa ny olona rehetra dia samy manana ary mizaka ny anjarany avy. [1.1]
Enti-milaza fa samy mizaka ny anjarany fa tsy azo ailika ho an-kafa ny soa na ny ratsy mihatra amin' ny tena. [1.1]
French translationC' est comme le ciel au-dessus de la tête : chacun porte ce qui est au-dessus de lui. [2.415 #79]
French interpretationA chacun son sort : il faut se contenter de sa destinée ; ce proverbe se disait aussi de la corvée : chacun en porte sa part. [2.415 #79]

Proverb 3Mandia tany ka lavo, miloloha lanitra ka lena. [1.1]
Mandia tany ka solafaka, miloloha lanitra ka lena. [1.1]
Malagasy interpretationEnti-manambara na miala tsiny fa na iza na iza tsy maintsy manana ny halemeny noho ny maha-olombelona azy (mivelona eto antany). [1.1]
Enti-milaza fa ny olombelona dia mety diso na mety ho voan-javatra, toy ny aretina, ny voina... [1.1]

Proverb 4Mibaby akondro, miloloha tantely, ka mamy roa mifanontona. [2.415 #5961, 2.653 #1738]
Mibaby akondro, miloloha tantely, mitehim-pary : intelo miantoana ny mamy. [2.558 #2273]
French translationPorter sur le dos un régime de bananes, et sur la tête du miel. Deux choses bien douces se rapprochent. [2.415 #5961]
French interpretationSe disait de deux bonheurs, deux amis, deux bons caractères. [2.415 #5961]

Proverb 5Miloloha lanitra ka lena, mandia tany ka tafintohina. [2.558 #2346]

Proverb 6Miloloha mamy tsy ho any ny tena, toy ny vatan’ akondro afa-boa. [2.653 #1789]
Miloloha mamy tsy ho an' ny tena ohatra ny akondro afa-boa. [2.558]
Vatan’ akondro afa-boa: miloloha mamy tsy ho any ny tena. [2.653]
Vatan’ akondro afa-boa : miloloha mamy tsy ho an’ ny tena. [2.415 #3881, 2.974]
Vatan' akondro afa-boa : niloloha ny mamy tsy ho an' ny tena. [2.558 #4885]
French translationBananier auquel on enlève le régime de bananes qu'il porte : il porte des douceurs mais ce n' est pas pour lui. [2.415 #3881]
Bananier dépouillé de ses fruits : il s’est chargé de douceurs, mais pas pour lui-même. [2.974 #238]
French interpretationTravailler pour que d' autres en profitent. [2.415 #3881]

Proverb 7Miloloha rano roa siny. [1.1]
Malagasy interpretationMisahana asa maso ka tsy misy vita tsara tomombana. [1.1]

Proverb 8Ny fanompoana tahaka ny lanitra, ka samy miloloha ny tandrifiny. [2.165 #1528]
Ny fanompoana tahaka ny loloha lanitra, ka samy miloloha ny hitsiny. [2.558 #2967]
Ny fanompoana toy ny lanitra : samy miloloha ny landrifiny. [2.974 #116]
Ny fanompoana toy ny lanitra : samy miloloha ny tandrifiny. [2.415 #388, 2.653 #2222]
French translationLa corvée c' est comme le firmament qui est au-dessus de nos têtes : chacun en porte sa part. [2.415 #388]
La corvée est comme le ciel et chacun en supporte la part qui est au-dessus de sa tête. [2.165]
Les charges communes sont comme le ciel : chacun supporte sa part au-dessus de sa tcte. [2.974 #116]
French interpretationIl n' y a pas d' exemption. [2.415 #388]

Proverb 9Ny fifonana no mendriky ny diso, fa mandia tany ka lavo, miloloha lanitra ka lena. [2.558 #2980]
Ny fifonana re no hatao, fa diso ; fa mandia ny tany, ka lavo ; miloloha ny lanitra, ka lena ; miara-monina aman-kavana, ka diso amim-pihavanana. [2.653 #2225, 2.415]
French translationIl ne nous reste qu' à demander pardon, car nous avons été en faute ; en effet quiconque foule la terre, tombe ; quiconque a le ciel au-dessus de sa tête, se mouille ; quiconque demeure avec des parents, peut faillir contre les devoirs de la parenté. [2.415 #6420]
French interpretationIl est humain d'errer, il faut savoir reconnaître sa faute. [2.415 #6420]

Proverb 10Sola hiloloha vato, ka ny halana no hiadiam-barotra. [2.558 #3930]

Proverb 11Tanora tsy mandray ravin-deno, ka fotsy volo vao miloloha sobiky. [2.558 #4066]

Proverb 12Toy ny akotralahy : mibaby ny omby nohaniny, ka taitry ny ondry nandrasany, miloloha ny akoho nompiany. [2.558]
Toy ny ankotralahy : mibaby ny omby nohaniny, ka taitra ny ondry nandrasany, ary miloloha ny akoho nompiany. [2.653 #3183]
Toy ny ankotralahy : mibaby ny omby nohaniny, ka taitry ny ondry nandrasany, ary miloloha ny akoho nompiany. [2.415 #460]
French translationC' est comme les soldats portant giberne : ils portent sur le dos le boeuf qu' ils ont mangé, le mouton qu' ils ont gardé leur donne l' alarme, et ils portent sur la tête les poules qu' ils ont élevées. [2.415]
French interpretationPlaisanteries sur ces soldats et leur uniforme ; allusion à la giberne, au tambour, etc. [2.415 #460]

Proverb 13Tsy mety raha manao sola sarotra, ka miloloha vary mahamay. [2.415 #2145, 2.558 #4621, 2.653 #3441]
French translationIl ne faut pas faire comme le chauve qui n' aime pas à partager : il porte du riz chaud sur la tête et il le cache sous son chapeau. [2.415]
French interpretationSe disait des avares et des égoïstes. [2.415 #2145]

Index